O ROMÁNE

Literatúra: Peter Juščák odkrýva príbehy gulagov aj Balkánu

TASR, 20. októbra 2018 7:20

Opakovane vo svojich dielach mapoval osudy ľudí, ktorých na konci 2. svetovej vojny alebo po nej odvliekli do sovietskych gulagov.

 
Bratislava 19. október (TASR) - Spisovateľ a publicista Peter Juščák patrí k autorom, ktorí reflektujú nielen súčasnú slovenskú realitu, ale vstupujú aj na pôdu historických tém. Opakovane vo svojich dielach mapoval osudy ľudí, ktorých na konci 2. svetovej vojny alebo po nej odvliekli do sovietskych gulagov, najnovšie aj tragické udalosti na Balkáne. Peter Juščák sa v sobotu 20. októbra dožíva 65 rokov.
 
Peter Juščák sa narodil 20. októbra 1953 v Prešove. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline, pracoval ako stavbyvedúci na viacerých stavbách v Čechách a na Slovensku.

Od roku 1986 pôsobil v Československom rozhlase v Košiciach, po roku 1990 bol reportérom Literárneho týždenníka, víkendovej prílohy denníka Smena, neskôr denníka SME. Vo svojich reportážach sa venoval spoločenským a sociálnym témam. Okrem toho písal stĺpčeky, poznámky, fejtóny, súdničky. Po likvidácii denníka Smena roku 1993 prešiel spolu s redakčným tímom do novovzniknutej redakcie SME, kde pôsobil pol druha roka.

V roku 1994 načas zanechal povolanie žurnalistu a pracoval v Nemecku, neskôr i na Slovensku v investičnej spoločnosti. V roku 2000 bol viac ráz v Kosove, odkiaľ prispieval do Kultúrneho života. V rokoch 2000–2003 pôsobil v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Košiciach. V rokoch 2004 až 2010 bol členom Rozhlasovej rady, je predsedom Obce spisovateľov Slovenska.

Ako spisovateľ debutoval v roku 1986 zbierkou poviedok Komu ujde vlak, v roku 1989 mu vyšiel román V očiach soľ. Kniha Milovanie so sochou Miriam bola opäť zbierkou kratších siedmich próz, ktoré Peter Juščák spísal na základe svojich zážitkov z ciest. So sebairóniou a briskným sarkazmom spracoval Juščák príbeh novinára a udalostí po roku 1989 vo svojej ďalšej knihe Som Ťukot (1999).

V nasledujúcej knihe Odvlečení (2001) sa prvý raz venoval príbehom ľudí, ktorých v závere 2. svetovej vojny či po jej skončení odvliekli zo slovenského územia do sovietskych gulagov.

"Tému pracovných táborov som spracoval ešte v 90. rokoch v knihe Milovanie so sochou Miriam v poviedke Strigy zo samoty. Základom bolo silné stretnutie s dvomi starenkami v lotyšských lesoch, ktoré si po rokoch odlúčenia museli prepíliť cestu horou, aby sa dostali do svojho domu. V tom čase som sa už zaoberal aj osudmi našich občanov v týchto táboroch a pripravoval veľkú zbierku ich skúseností," povedal pre TASR spisovateľ Peter Juščák.

Kniha popisuje príbehy s mrazivou autentickosťou, až čiernym humorom: "V pohnutých časoch sa zvedavosť nevypláca. Príkladom je životný príbeh Jána K. zo Starého Smokovca. Ten sa 1. mája 1945 zo zvedavosti zastavil pri hlúčiku občanov obkolesených hliadkou NKVD. A to nemal robiť, zbadal ho jeden z hliadkujúcich, ukázal na neho prstom a povedal - beri i jevo saboj, rabočich nada."

Po knižke Návod na použitie zvyšnej časti života (2005) sa autor k téme odvlečených vrátil v beletristickom spracovaní v románe ...a nezabudni na labute (2014). Kniha bola medzi finalistami súťaže Anasoft litera 2015.

"Nedokázal som ostať pri publicistike, preto neskôr vznikol aj román, ktorý zahŕňa množstvo drobných epizód našich mužov a žien z gulagov, najmä však príbeh Ireny Kawaschovej z Kežmarku. Príbehy z lágrov predčia akékoľvek sci-fi práve tým, že sa naozaj stali, že ich nositelia žili medzi nami a celé desaťročia o nich museli mlčať. Sovietske tábory boli veľkou výzvou, preto som sa rozhodol priblížiť utajované udalosti našej histórie čitateľovi. Popri iných textoch pracujem s touto výzvou dodnes," dodal autor.

Najnovším Juščákovým dielom je román Balkan blues opäť vychádzajúci z jeho vlastných zážitkov z ciest po Kosove tesne po ukončení krvavého vojnového konfliktu. Ako stavebného experta ho do nebezpečných končín zobral fotograf Andrej Bán. Prostredníctvom dlhoročného kamaráta Kamila, ktorý pochádzal z tejto oblasti, spoznal Peter Jučšák Bekima Fehmiu, čo bol najslávnejší juhoslovanský herec a bol albánskeho pôvodu. Práve tak sa začal odvíjať príbeh románu, ktorý autor len pred niekoľkými dňami pokrstil.

"Na Balkáne miesto komunizmu vyvádzal nacionalizmus. Jeho dôsledky sú známe. V Kosove som bol v roku 2000 a situácia bola výbušná, museli sme byť opatrní. Videl som napríklad cestou zborený pravoslávny chrám v Kosove, obrovské cibule veží sa váľali na lúke. Vybehol som z auta s fotoaparátom v ruke. Včas ma však chytil za golier sprievodca a vysvetlil mi, že lúka môže byť zamínovaná, že v kroví naokolo môže niekto striehnuť. Človek mieru tomu nemôže rozumieť, povedal mi vtedy. Zato som veľmi dobre porozumel Bekimovi Fehmiu, ktorý sa nikdy nevzdal lásky k svojej albánskej národnosti ani úcty ku všetkým národom Juhoslávie. Ak niečo odsudzoval, tak to bol prázdny a primitívny nacionalizmus a hlupáctvo všeobecne. Vytvoril veľké dielo a je symbolom porozumenia dodnes. Dobrým receptom na predchádzanie nacionalizmu je neskrývať problémy medzi etnikami, vzdelávať ľudí, poznávať kultúry a pestovať zodpovednosť, nie privilégiá," povedal Peter Juščák.

Práve spomínaný umelec Bekim Fehmiu je tiež autorom výroku, že vyrástol z národnej kože, aby si obliekol tú ľudskú.

Peter Juščák je držiteľom Ceny Obce spisovateľov Slovenska, Ceny Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a aktuálnym témam sa ako spisovateľ aj ako publicista venuje aj naďalej.