Odvlečení

Cecília Kováčová

14.12.2018 14:32
Kniha „Odvlečení“ Cecília Kováčová – 14 rokov v koncentračných táboroch nacizmu a komunizmu Cecília Kováčová z Košíc mala len niečo viac ako štrnásť rokov, keď ju s celou rodinou zobrali z Bardejova do koncentračného tábora v Osvienčimu. Jej rodina zahynula v plynových...
Odvlečení

2. doplnené vydanie

Resumé

(slovenský jazyk, anglický, ruský)

 

Československí občania okúsili tábory GULAG ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Tisíce občanov Podkarpatskej Rusi pripojenej k Maďarsku emigrovali do ZSSR pred narukovaním do maďarskej armády. Boli medzi prvými, ktorí skončili v táboroch GULAG ako nepriatelia ZSSR. Neskôr z týchto utečencov generál Ludvík Svoboda vytvoril armádu a pomáhal oslobodzovať ČSR spolu v Červenou armádou.

Po vstupe sovietskych vojsk na územie ČSR v roku 1944 orgány NKVD a SMERŠ začali internovať občanov žijúcich na tomto území. Boli to predovšetkým občania maďarskej a nemeckej národnosti. Spomedzi Slovákov internovali bývalých vojakov slovenskej armády, politických, štátnych a hospodárskych činiteľov Slovenskej republiky. Mnohých občanov zavliekli na základe falošných udaní, alebo bez udania akéhokoľvek dôvodu. Zvláštnu skupinu odvlečených tvoria občania ruskej národnosti, emigranti po revolúcii v roku 1917, rusínski politickí predstavitelia Podkarpatskej Rusi a vzdelanci. Týchto vyhľadávali orgány NKVD, ale po roku 1948 iniciatívu prevzala čs. štátna bezpečnosť. Sovietska strana ich preberala a internovali ich v najťažších táboroch v ZSSR.

Pobyt v táboroch bol od 5-6 mesiacov do 10 rokov, výnimočne aj viac. Československí občania boli roztrúsení v táboroch od Ukrajiny (Donbas) po Kamčatku. Boli medzi nimi muži aj ženy, vekové kategórie od 17 rokov až do 60 a viac rokov. Práce v táboroch vykonávali v najprimitívnejších podmienkach pri dolovaní uhlia (Donbas, Vorkuta), rúd (Kolyma), na stavbách (Bajkonur), pri ťažbe dreva (Solovecké ostrovy, Sibír) a pod. Osobné skúsenosti odvlečených hovoria o nedostatku stravy, neustálom hlade, banálnych chorobách, tvrdých pracovných normách, vysiľujúcej práci, ktoré ničili väzňov, o smrti z hladu a banálnych chorôb. Odvlečení vypovedajú a popisujú pomery v táboroch, represie a svojvôľu dozorcov, vraždy väzňov dozorcami, zločinecké gangy pôsobiace v táboroch pod ochranou vedenia táborov. Zmysel odvlečenia občanov možno vnímať ako pomstu porazeným v druhej svetovej vojne, ale aj v otrockej nezaplatenej práci s minimálnymi výdavkami na základné potreby, vrátane zdravotných.

Československá vláda sa cez svojich predstaviteľov usilovala zastaviť deportácie svojich občanov do ZSSR ale s malým úspechom. Zmena nastala po smrti Stalina a po definitívnom rozpustení táborov. Všetci internovaní sa domov nevrátili, mnohí zomreli po ceste tam, počas internovania, je mnoho nepriamych dôkazov, že časť odvlečených ostala v ZSSR z rôznych dôvodov.

Odvlečení občania sa po návrate do komunistického Československa považovali za vinných bez definície viny. Mnohí boli doma prenasledovaní ďalej, vypočúvaní a vyšetrovaní štátnou bezpečnosťou.

Plnohodnotnú rehabilitáciu, vyslovenie pravdy o zavlečení do táborov GULAG, ako aj finančné odškodnenie občanov Československa nastali až po roku 1989. Záznamy v knihe Odvlečení tvoria osobné výpovede odvlečených, ich listy a listy ich príbuzných, denníkové záznamy, archívne dokumenty.

 

Peter Juščák

 

 

RÉSUMÉ

 

Czechoslovak citizens made acquaintance with the GULAG camps even before the outbreak of World War II. Thousands of citizens living in Subcarpathian Ruthenia, which had been attached to Hungary, emigrated to the USSR to avoid conscription in the Hungarian army. They were among the first to end up in the GULAG camps as enemies of the USSR. Later one of those refugees, General Ludvík Svoboda, created an army and helped to liberate the territory of Czechoslovakia, along with the Red Army.

After the Soviet armies entered Czechoslovak territory in 1944, the organs of the NKVD and SMERSH began interning citizens resident on that territory. These were principally citizens of Hungarian and German nationality. The Slovaks interned included former soldiers of the Slovak army and political, state and economic functionaries of the Slovak Republic. Many citizens were dragged away on the basis of false denunciations, or without any reason being given. In a special category of those abducted were citizens of Russian nationality, emigrés who had fled the revolution in 1917 and after, Rusyn political representatives of Subcarpathian Ruthenia, and intellectuals. These were sought out by the NKVD organs, with Czech State Security taking up the initiative after 1948. The Soviet authorities sorted them and interned them in the toughest camps in the USSR.

Time spent in the camps varied from 5-6 months to 10 years, in exceptional cases longer. Czechoslovak citizens were scattered in camps from the Ukraine (Donbas) to Kamchatka. They included both men and women, in age categories ranging from 17 to over 60. They carried out tasks in the camps in the most primitive conditions, mining coal (Donbas) or iron ore (Kolyma), working on building sites (Bajkour), extracting timber (Solovetsky Islands, Siberia), and so on. The personal testimonies of the abducted tell of insufficiency of food, constant hunger, frequent illness, hard production norms, exhausting work which had a crushing effect on the prisoners, and death from hunger and commonplace diseases. Those abducted bear witness to the conditions in the camps, describing the repressions and arbitrary behaviour of the overseers, which included the murder of prisoners, and the criminal gangs who functioned in the camps under the protection of the camp authorities. One may understand the reason for abducting citizens partly as revenge taken on the defeated in World War II, but also as the acquisition of unpaid slave labour with a minimal outlay on basic needs, including health needs. 

The Czechoslovak government through its representatives attempted to stop the deportation of its citizens to the USSR, but with scant success. A change came about after the death of Stalin and the definitive winding up of the camp system. Not all of those interned returned home. Many of them died after the journey to the USSR, during their time of internment. Indirectly there are many indications that a part of those abducted remained in the USSR for a variety of reasons.

After their return to communist Czechoslovakia the abducted citizens were considered as guilty people, without their guilt being defined. Many suffered further persecution at home, being interrogated and kept under surveillance by State Security.

Complete rehabilitation, with acknowledgement of the truth about the abductions to the GULAG camps and financial compensation for Czechoslovak citizens involved, came only after 1989. The Abducted contains records consisting of personal testimonies by abducted people, their letters and letters from their relatives, diary entries, and archive documents.

 

Peter Juščák

 

РЕЗЮМЕ

 

Жители Чехословакии испытали на себе ужас лагерей ГУЛАГа ещё до начала Второй мировой войны. Тысячи жителей Закарпатья, присоединённого к Венгрии, эмигрировали в СССР до поступления на военную службу в венгерскую армию. Они были среди первых, которые кончили свою жизнь в лагерях ГУЛАГа как враги СССР. Позже из этих беженцев генерал Лудвик Свобода создал армию и помогал освобождать Чехословацкую Республику вместе с Красной армией.

После вступления советских войск на территорию Чехословацкой Республики в 1944 году органы НКВД и СМЕРШ начали интернировать жителей, проживающих на этой территории. Это были, прежде всего, жители венгерской и немецкой национальностей. Среди Словаков интернировали бывших солдат словацкой армии, политических, государственных и хозяйственных деятелей Словацкой Республики. Многие жители оказались в лагерях на основе ложных доносов или без указания причины. Особую группу заключённых образуют жители русской национальности, эмигрировавшие после революции 1917 года, русинские политические беженцы Закарпатья и интеллигенты. Их искали органы НКВД, но после 1948 года чехословацкая государственная безопасность взяла на себя инициативу, а Советская сторона их принимала и отправляла в сибирские лагеря в СССР.

Пребывание в лагерях длилось от 5-6 месяцев до 10 лет, а в особых случаях и больше. Жители Чехословакии были разбросаны по лагерям от Украины (Донбасс) до Камчатки. Среди них были мужчины и женщины в возрасте от 17 до 60 лет и старше. В лагерях они работали в самых тяжёлых условиях на добыче угля (Донбасс, Воркута), руды (Колыма), на стройках (Байконур), на заготовке древесины (Соловецкие острова, Сибирь) и т. п. Личные воспоминания заключённых говорят о недостатке еды, постоянном голоде, банальных болезнях, больших рабочих нормах, изнуряющей работе, которая убивала заключённых, о смерти от голода и различных болезней. Бывшие узники рассказывают и описывают обстановку в лагерях, репрессии и своеволие надзирателей, убийства заключённых надзирателями, преступные шайки, действующие в лагерях под защитой руководства лагерей. Смысл депортации жителей можно воспринимать как месть победившим во Второй мировой войне, как плату за рабский неоплаченный труд с минимальными расходами на основные потребности, включая медицинские.

Чехословацкое правительство старалось, посредством своих представителей, остановить депортации своих граждан в СССР, но это не пользовалось большим успехом. Изменения наступили после смерти Сталина, а также после окончательного роспуска лагерей. Не все интернированные вернулись домой, многие умерли в заключении или даже по дороге туда. Существует также много косвенных доказательств, что часть отправленных осталась в СССР по разным причинам.

Вернувшихся граждан после возвращения в коммунистическую Чехословакию считали виновными без предъявления вины. Многих дома продолжали преследовать дальше, их допрашивала и держала под следствием государственная безопасность.

Полноценная реабилитация, правда о заключении в лагеря ГУЛАГ, и финансовое возмещение жителям Чехословакии были осуществлены только после 1989 г. Заметки в книге «Отправленные» представляют собой личные воспоминания бывших узников, их письма и письма их родственников, записи в дневнике, архивные документы.

 

Петер Юшчак