Voľba riaditeľa RTVS, voľba civilizovanej mediálnej budúcnosti

Koalícia má dostatok hlasov, aby zabezpečila to, čo sľúbila v programovom vyhlásení vlády, teda rozvoj a financovanie RTVS aj odpolitizovanie voľby riaditeľa. Najvyšší čas ho naplniť, verejnoprávne médium so zákonnými povinnosťami pri informovaní verejnosti a ďalších službách je dlhodobo v zornom poli tvrdej kritiky.

Je pomerne tristné, že pri úsilí o objektívne verejnoprávne médium treba uvažovať jedine o výmene riaditeľa. Svedčí to o vratkom nastavení RTVS, kde autokratická riadiaca štruktúra znemožňuje akúkoľvek kritiku zvnútra a ignoruje kritiku zvonka.

Nie je to len chyba nastavenia, sú to aj zlyhania Rady RTVS, ktorá pripustila tento stav a súvisiace cúvanie RTVS z verejnoprávneho priestoru v niektorých dôležitých prípadoch. Tento správny orgán sa pri dlhodobých problémoch RTVS ukázal ako málo kompetentný, buď pre slabé právomoci, alebo z vlastnej opatrnosti.

Televízne spravodajské a publicistické obchádzanie vážnych spoločenských, politických udalostí, nepomer vysielacieho priestoru k váhe problému, škandál s propagandistickým Sputnikom, blahosklonnosť k inštitúciám infikovaným putinizmom či tisoizmom, aj to je dôvodom na otázku, komu hrá do karát verejnoprávna RTVS.

Rovnako neprirodzené sú masívne odchody redaktorov pre ich kritickú prácu, či už vynútené, alebo dobrovoľné. Slovenská spoločnosť zmietaná hanebnými škandálmi a rozkladom štátu sa v RTVS zrkadlila len ako vzdialená cudzia planéta. Vysielanie mimobežných tém vyvoláva otázky, či je to len nevedomosť, neprofesionalita, nezáujem, alebo premyslená spolupráca pri politicky riadenom vnímaní našej rozloženej spoločnosti.

Nech je odpoveď akákoľvek, aj verejnoprávne médium má svoj podiel viny na našom civilizačnom prepade, keď pôsobilo v úlohe bezzubého, komótneho, lenivého strážcu unavenej demokracie. Niet divu, že kritickí redaktori buď odišli sami, aby si zachovali profesionálnu a osobnostnú integritu, alebo odišli vynúteným spôsobom.

Poznamenám, že zamestnávanie redaktorov na limitovaných zmluvách silne pripomína nátlakové metódy na ich principiálne postoje a na redaktorskú odvahu pomenúvať spoločenské zlomy pravým menom.

Zabudnite na kultúru

Okrem spravodajstva a publicistiky má RTVS svoje ťažké dlhy aj v kultúre. Za umenie a kultúru v nej už dlhší čas považujú zábavu. Lebo "divák to tak chce" a kde sú diváci, tam je sledovanosť a tam je reklama. A reklama sú peniaze. Takže zámena kvality vysielania za peniaze z reklamy. Naozaj kľačíme pred správnym božstvom?

Zopakujem aj na tomto mieste, že RTVS je zrejme jedinou verejnoprávnou televíziou v civilizovanom svete, ktorá nemá literárnu reláciu o domácej tvorbe. Poviem to jazykom "národných buditeľov", ktorí túto televíziu dlhodobo ovládajú: slovenská verejnoprávna televízia svojím nezáujmom o národnú literatúru, teda národné hodnoty, dlhodobo ignoruje, zanedbáva naše literárne a kultúrne dedičstvo. Národné.

Slovenská literatúra nemá televíznu reláciu o literatúre, literárnom živote, o tvorbe a tvorcoch, literárnej reflexii života okolo nás, o klasikoch žijúcich i nežijúcich, mladých tvorcoch, o ich súčasných inšpiračných zdrojoch v priestore pseudoautorít, o manipulácii minulosti a ukradnutej budúcnosti, o tvorbe pre deti, budúcnosti literatúry, budúcnosti čítania, o ohrození čítania novými komunikačnými médiami, slabnúcej čitateľskej gramotnosti, o skvelých učiteľoch literatúry, povzbudivých literárnych súťažiach, projektoch na šírenie literatúry doma aj v zahraničí, o východiskách z marazmu, aj z toho televízneho, kde okrem platených propagačných relácií nenájdete o svete literatúry nič.

Pozrite sa do vlastného programu 

Aj mlčanie je súčasťou slovenskej literatúry. Mlčanie osobné, literárne, mlčanie televízne. Ak ešte panuje viera, že kde sa mlčí, tam nič nie je a tam ani netreba chodiť, nuž, myslím si pravý opak. Práve tam treba poznať pôvod i dôvody mlčania.

Televízne tralalákanie o nepodstatných veciach, "milovať Slovensko" v bezduchej zábave, obchádzať témy a mlčať tam, kde treba kričať, to všetko je dôvod na to, aby RTVS dostala nielen osvieteného riaditeľa. Ona totiž, televízia, nešťastne spojená s rozhlasom, potrebuje veľkú zmenu. Nie podľa želania politikov, ale podľa potrieb tých, ktorí si ju platia svojimi daňami aj koncesionárskymi poplatkami. Možno by na začiatok stačilo naplniť vlastné programové vyhlásenie vlády. 

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22945186/volba-riaditela-rtvs-volba-civilizovanej-medialnej-buducnosti.html