Vrabce v lastovičom hniezde

10.02.2014 00:00

 

Verejnosť by mohla právom očakávať, že slovenské centrum PEN je jednou z inštitúcií kde sa akokoľvek prenasledovaný spisovateľ, novinár, umelec, alebo iný tvorca môže uchádzať o ochranu, v prípade potreby aj o ochranu vo  svetovej centrále. Očakávanie je namieste  pretože toto je pravou náplňou každého centra PEN, vrátane slovenského.

Skutočnosť, že tejto téme sa Slovenské centrum PEN nevenuje je síce zarážajúca, ale zároveň už nijako neprekvapuje. Organizácia sa  v priebehu rokov duchovne aj personálne vyprázdnila a jej prázdnota  začína byť nepríjemne viditeľnou. Z viacerých strán sa ozýva kritika a vyvoláva  otázky čím chce SC PEN legitimizovať svoje postavenie na  Slovensku ak nie ochranou práv slovenských spisovateľov, novinárov, umelcov? A nielen slovenských. Ukrajinské centrum  PEN prednedávnom vydalo naliehavú výzvu na podporu tamojších spisovateľov v zápase s brutálnou mocou. Kolegovia zo slovenského centra aj túto výzvu ignorovali. Jasný postoj predsedu SC PEN Ladislava Volka k pálčivým témam by sme hľadali márne. Jeho  obsiahla správa na webovej stránke organizácie je plná fráz, bez zmienky o napĺňaní poslania organizácie. Sľubuje spoluprácu s organizáciami susedných krajín a celkom náhodou jeho pozornosti unikla Ukrajina, ani ju nezaradil do zoznamu susedov.  To by nemusel byť taký problém keby aspoň okrajovo mal v merku právo na slobodné vyjadrovanie a slobodnú tvorbu doma i vo svete. Miesto toho  je pre SC PEN vážnym problémom nedostatok peňazí. A  ešte slabý záujem samotných členov o prácu v PEN.

Čím sa teda zaoberá táto organizácia na ochranu slobody slova? Žeby monitoringom spisovateľov, novinárov  a umelcov  ktorí majú dlhodobo problém so spupnosťou štátnych úradníkov, prípadne políciou? Ukázalo sa že nie, pôvodné poslanie tejto organizácie rozhodne dnes nie je na programe dňa. Podobné očakávania sú pre súčasné SC PEN privysokou latkou.  Ich záujmy sú sústredené celkom inde, predovšetkým na stretnutia s čitateľmi a propagáciu svojej tvorby.  Ignorovanie prosby ukrajinských spisovateľov či výzvy svojho svetového  centra sú prirodzeným záverom vývoja slovenskej pobočky. Takže ak sú dnes niektorí autori hrdí na to že nie sú členmi SC PEN, ich hrdosť je celkom oprávnená.

Peter Juščák