Pretože ozajstný stalinský svet je svetom diktátu, poslušnosti a potreby nekonečnej veľkosti. Veľkosť rovná sa pravda, toto je pravé stalinské myslenie. Putin ho oživil a pestuje krížom-krážom presvedčenie, že zápas o veľkosť štátu je zápasom o pravdu a spravodlivosť.
To ešte netušil, že na obzore svitá panstvo boľševikov-leninovcov a ich besnenie, že ho vystrieda stalinský hladomor s miliónmi obetí, potom Katynský les a druhá svetová vojna. A po nej ďalšie represie. Ani spisovateľ Mikuláš Gacek netušil, že sa opäť vráti na východ. Opäť ako zajatec, vlastne ako zločinec, lebo deportácie do ZSSR v čase prechodu frontu v roku 1945 nerozlišovali medzi kolaborantmi a bežnými občanmi. Ocitol sa v najhorších lágroch v Kazachstane, Pečore, na Kolyme. Tam sa chodilo iba skapať od driny, hladu, zimy a storakých chorôb.
Doma ho po ôsmich rokoch pekla čakalo postavenie občana druhej kategórie, veď sovietsky láger bol v tom čase vzorom spravodlivosti.
Skúsenosti s ruským a sovietskym imperializmom nás učia, že imperátor za svojím cieľom ide s krvavými očami a lžou na každom kroku. Mikuláš Gacek bol v desiatke tisíc, ktorí sovietsku lož o robotníckom raji okúsili na vlastnej koži.
Niet divu, že zločinec Putin dlhé roky pracoval na tichej Stalinovej rehabilitácii. Že bagatelizoval desiatky miliónov obetí jeho panovania, že sa vrátil k jeho vymývaniu mozgov o veľkom a silnom Rusku. Že deti vo vojenských uniformách dnes učia odmalička nenávidieť svet diskusie a slobody.
Ako vidno, národ mu verí. Verí, že Stalin vyhral vojnu, verí, že zločinec Lenin si čestné miesto v mauzóleu zaslúži, že Putin vraždí Ukrajincov oprávnene.
Putinova lož počítala s európskou liknavosťou a pohodlnosťou, no nepočítala v ukrajinskou hrdosťou. Pokus o zopakovanie stalinských dejín Putinovi nevychádza. Zato Savečkove sny z Veľkej vojny napĺňajú krajania, aj keď až po vyše sto rokoch.
