Cynizmus, neznalosť, či oboje?
17.02.2015 00:00„Medzi tými, ktorí boli odvlečení do Sovietskeho zväzu, a neboli to desaťtisíce, ale zhruba okolo sedem a pol až osem tisíc, bola väčšina odvlečená na základe konkrétneho rozkazu. Boli odvlečení aj náhodne nevinní ľudia, ale nešlo o hromadný fenomén“ – cituje agentúra SITA historika Jozefa Bystrického.
Sedemdesiate výročie skončenia druhej svetovej vojny prinieslo viaceré pohľady na toto obdobie. Nechýba medzi nimi ani ten Bystrického, kopírujúci niekdajší socialistický výklad konca vojny. Jeho pohľad na internovanie a odvlečenie našich občanov do táborov GULAG je arogantnou ignoráciou reálnych faktov a prejavom veľkej neúcty voči nesmiernemu utrpeniu. Podstúpili ho v prevažnej miere nevinní muži i ženy. Tí zavlečení, ktorí by si trest za kolaboráciu naozaj zaslúžili taktiež neboli postavení pred riadny súd, preto sa mohli odohrávať rôzne bizarné príbehy. Píše o nich aj F. Kaleta z Prešova ako sa vo vagóne na Sibír viezli spolu právnici, notári, úradníci, fabrikanti, lekári, gardisti aj partizáni...
Sovietski vyšetrovatelia nemali záujem skúmať ani dokazovať niečiu vinu – vystačili si s udaniami, so zoznamami tzv. nepriateľov, kulakov, boháčov. Keď bolo udaní málo, perfídne zvolávali dobrovoľníkov na opravu mostov či na odhrabávanie snehu, pričom občanov dobrej vôle zatvorili do dobytčákov a zaviezli do pracovných táborov. Len z okolia Medzeva ich takto vyviezli asi dvesto päťdesiat ľudí. Z niektorých maďarských obcí vyviezli aj polovicu dospelých mužov!
Nie je známa nijaká dohoda o tom, že sovietska NKVD bude vyšetrovať a trestať obyvateľov na našom území a zavezie tisíce občanov do svojich pracovných táborov na čas podľa svojej ľubovôle.
Historik Jozef Bystrický to všetko vie. Dnes má k dispozícii nielen archívy, ale aj veľké množstvo literatúry popisujúcej nezákonné internovanie a zavlečenie do táborov v ZSSR. Osobne som stretol desiatky a stovky takto postihnutých občanov, prešiel som tisíce ich listov s opisom ich neuveriteľných príbehov. Ich skúsenosti so sovietskym represívnym systémom sú strašné. Bagatelizovanie ich utrpenia historikom Jozefom Bystrickým je prejavom zjednodušovania zložitých vojnových a povojnových vzťahov, a neúcty voči obetiam násilia. Ak sa historik podujme skúmať zlo, mal by ho riadne pomenovať nech prichádza z ktorejkoľvek strany. Inak svoju odbornosť zbytočne diskvalifikuje.
Peter Juščák