Babuľky a cicušky

Babuľky a cicušky

Po dvoch hodinách čakania sa otvorili dvere, vykukla elegantná sestrička a oslovila nemenej elegantnú dámu, ktorá v rade čakajúcich tvorila najčerstvejšiu posilu. Tak poďte, cicuška, keď ste už tu, padlo pozvanie do ordinácie. Po chvíli cicušku vystriedala babuľka, potom prišli na rad mladí páni. Naša familiárnosť v ustanovizniach nabrala na obrátkach. V očiach tejto čudáckej pospolitosti všetci sme si bratmi a sestrami,  preto si získalo priazeň aj oslovenie: no čo vy, moja, namiesto: čo si želáte? Nehovoriac o tetách a ujoch. Všetka tá umelá milota nechutne kvapká od úst a robí ich svet malosti smiešnym a trápnym.

Nuž, babuľky a cicušky náš posmutnený svet neurobia krajším. Možno v poklesnutých médiách, kde sa neprestali predháňať v ponuke nových a nových trápností, lebo „diváci to tak chcú“. V Králikovcoch na Rádiu Regina (22.1.) vyskúšali prispieť do bulváru svojou troškou a dielo sa vydarilo. Trápny príbeh, silené scény, prázdne dialógy, obhrublé rady matky dcére, – stačilo. Prečo sa rozhlasové vysielanie zaraďuje do bulvárnej kategórie cicušiek, nevedno. Možno nemajú kvalitných autorov, možno redaktorov, možno oboje. Moderátori v Dobrom ráne občas telefonicky oslovia spisovateľa a súc presvedčení, že spisovatelia pridlho vyspávajú  už roky im kladú urputnú otázku ako sa im ráno vstáva. Ani slovo o tvorbe, o knihe, o texte, o témach, námetoch, skúsenostiach, žiadna krátka úvaha na dobré ráno, žiadne trápenia, ani lásky, žiadna myšlienka: ako sa vám ráno vstáva... chýba dodať – cicuška či ujo.  

Aby sme si potvrdili, že máme aj spisovateľov a tí naozaj majú čo povedať okolitému obecenstvu, pripravili sme pred časom námet na televíznu reláciu s literárnou témou. Na prvý projekt sa odpoveď dostavila po piatich rokoch. Na vlaňajší prišla rýchlo, prirodzene, zamietavá. Pravdou je, že nešlo o nič svetoborné, iba o hovory významných slovenských autorov, ktorí sú zatiaľ medzi nami. Hovory v krajine a o krajine i ľuďoch kde sa romány rodili. Žiaden patent, iba záznam o ľuďoch, ktorí premýšľajú a nájdu si čas aby to literárne zdieľali aj s ostatnými. Zatiaľ však majú prim cicušky a babuľky. Spisovatelia? Možno, uvidíme...  No a my vieme čo uvidíme, lebo mediálny svet sa začína podobať na svoje deti, ktoré si tak ľahkovážne vychoval.

Peter Juščák