.....

Janka Teťáková ...a nezabudni na labute!

05.12.2015 19:19
Utrpenie, ktoré má zmysel, sa znáša ľahšie. Trest za pochybenia či zlyhania má na človeka katarzné účinky a ľudská povaha tento trest prijíma ako istú zákonitosť. Vďaka tomu sa s trestom dokážeme ľahšie vyrovnať. Ale ako reagovať na trest, ktorého pôvod nepoznáme? Trest môžeme chápať aj ako nevyhnutnosť spojenia príčiny a následku. Vykonám niečo, čo je v rozpore so zákonom a následne znášam dôsledky svojho konania. Je to prirodzené. Niekedy sa dôsledky dostavia okamžite, inokedy na nás počkajú. Peter Juščák nás vovádza do obdobia od konca 2. svetovej vojny až po rok 1954, do ženského pracovného tábora nazývaného Zóna. Zóna sa nachádza na Planéte. Aspoň tak oblasť a tábor nazývajú samotné...

Marián Hatala - Človek s nádejou na ľudskosť

19.11.2015 18:20
                     (laudácio na Petra Juščáka a jeho román ...a nezabudni na labute!, Kalligram, 2014)    V spoločnosti často zlyhávajú obranné mechanizmy, vyvinuté v priebehu nášho kultúrneho a civilizačného úsilia, a odpor k násiliu stráca na účinku. Akoby kolektívnou potrebou bola deštrukcia medziľudských vzťahov a ich degradácia na úroveň mocenských pomerov, v ktorých špecifické podmienky uvoľňujú potenciál násilia. Človek sa vtedy stáva bezmennou obeťou, súc degradovaný na skratku, napríklad G 211. Tak znelo celé meno hlavnej postavy románu Ireny Kalaschovej, odsúdenej na...

Peter Repka: Modlitba v knihe

19.11.2015 11:30
   Šťastie sú momentky, nie film. Modliť sa je tiež mlčanlivou momentkou šťastia, ktoré sa nedá kúpiť. Modlitba je viac vďaka ako prosba. Vďaka za okamihy života, ktoré nás nesú i keď sa často nazdávame nie sú. Vyčistiť si izbu duše je dôležité, ale modliť sa treba naučiť. Ježišovi spolupútnici prosia: Majster, nauč nás modliť sa.“ Bez prítomnosti Božej, akokoľvek si ju predstavujeme, je modlitba krútenie mlynčekov. Nateraz som sa rozhodol pre energiu,  ktorú, nám darovanú, ak sme v súlade, posielame ďalej. V účinnosť prenosu verím, občas s potvrdením. Panebože, zober si dnes čokoľvek potrebuješ, modlil som sa dlho naivne. Čo potrebuje Boh? Deti. Ako sa...

Názor

18.10.2015 00:00
Cessy:  Po záľahe prostých, často krát emočne veľmi silných, no po literárnej stránke neveľmi kvalitných „autobiografií“ priamo dotýkajúcich sa (v podstate akéhokoľvek) režimu, je tu konečne román (nejde o autobiografiu, no údajne je založený na skutočných osudoch), ktorý má literárne ambície. Umeleckú hodnotu mu rozhodne nemožno uprieť, nemožno ním len pasívne preplávať, nechať sa unášať dejom. Práve naopak, je v ňom mnoho momentov, ktoré vyžadujú aktívnu účasť čitateľa. Čítala som pomerne dlho, témou už trochu presýtená, ale to je môj čisto osobný problém, ktorý nič nemení na fakte, že napísané je to kvalitne. Okrem posolstva, akéhosi pomyselného zdvihnutého prsta, typického pre...

Gabriela Rakúsová: Dopátrať sa k svojej minulosti

11.08.2015 11:49
Gabriela Rakúsová, literárna kritička | PRAVDA 05.08.2015 13:56 Kniha Petra Juščáka ...a nezabudni na labute! je ďalšou z tých, ktoré sa ocitli vo finálovej desiatke Ceny Anasoft litera 2015. Vytlačiť Peter Juščák: ... a nezabudni na labute! Autor: Kalligram, 2014 Po čitateľskej skúsenosti s Juščákovou knihou Odvlečení (2001, 2011), ktorá má podtitul Osudy občanov Československa odvlečených do pracovných táborov GULAG v ZSSR, a s niektorými jeho publicistickými príspevkami, by sa mohlo zdať, že autor nám opäť ponúka dokument alebo dokumentárnu prózu. Tak ako v Odvlečených aj tu totiž vychádza z autentických zážitkov...

Ľuboš Svetoň, portál www.litcentrum.sk

12.06.2015 09:01
... a nezabudni na labute! Hoci v slovenskej a českej literatúre sa po roku 1989 objavilo niekoľko diel spomienkového, autobiografického alebo biografického charakteru o prebíjaní sa životom našich občanov v ruských gulagoch, zrejme najsystematickejšie sa tejto téme venuje spisovateľ a novinár Peter Juščák. Mnoho ráz je prvolezcom. Napokon, aj jeho zdroje pre román ... a nezabudni na labute!, čiže rozmanité ženy najmä z  východného Slovenska zavlečené na nútené práce do Ruska, nie sú uvedené v  menoslove osôb v zatiaľ najcelistvejšom zozname, ktorý vyšiel aj vďaka Ústavu pamäti národa v roku 2006 (obsahuje 7422 mien). Hoci záložka knihy to implicitne neprezradí, asi podstatným...

Margita Bischof

31.03.2015 16:48
Vaša kniha je napísaná na zvláštny spôsob, pôsobí na mňa tak akoby ste boli tieň Ireny. Keď čítam, vidím ju a jej okolie. Je to zvláštny pocit čítať knihu, ktorej hrdinku "poznám". Obdivujem Vaše opisy osôb, ich života, ich zážitkov, ktoré z nich urobili neľudské bytosti, také neľudské, že im čitateľ dokonca rozumie... a pochopí ich ľudskú neľudskosť. Potrebujem na čítanie dlhší čas, lebo občas potrebujem prestávku na "strávenie" prečítaného. Dnes je vonku poriadna víchrica - hodí sa k čítaniu - buran...

Boris Hochel: Závažná výpoveď v klasickom tvare

01.03.2015 20:01
Peter Juščák: ...a nezabudni na labute! Bratislava, Kalligram 2014 Najprv niekoľko úvodných viet: Keď sa v roku 1989 európske krajiny, ktoré patrili do tzv. socialistického bloku, vymanili spod kurately bývalého Sovietskeho zväzu, postupne sa otvorenejšie začali odhaľovať fakty, svedčiace o tom, že velenie Červenej armády na konci druhej svetovej vojny nevnímalo štáty, z ktorých sovietske vojská vyhnali nemecké, len ako oslobodené územia, ale aj ako územia dobyté. A podľa toho sa na nich – iste i na základe priamych inštrukcií Stalina a jeho vlády – aj správalo. Zajatie tisícov celkom nevinných civilov a ich „odlifrovanie“ do pracovných táborov na ďalekom...

Marián Hatala - A hlavne neplač, keď nemusíš

29.10.2014 13:19
  Román ... a nezabudni na labute! je odvekým príbehom príbehov, v ktorých sa ľudia stávajú obeťami tých, čo podľahli zlovoľnej ideológii Peter Juščák (1953) sa stretol so stovkami dramatických životných príbehov ľudí, ktorí sa ocitli v súkolesí dvoch svetových ideológií, najmä tej komunistickej. Ak ich pohnuté osudy doteraz zaznamenával zväčša ako publicista (napríklad v knihe Odvlečení), tentoraz prichádza s románom ... a nezabudni na labute! Skutočným začiatkom knihy z vydavateľstva Kalligram je január 1945, keď Kežmarok obsadila sovietska armáda a armáda generála L. Svobodu, pričom NKVD dostalo od domácich, v ilegalite pôsobiacich komunistov, zoznam tých, čo vraj...

Ľubica Suballyová

28.10.2014 00:00
Románové prerozprávanie autentických svedectiev núti k mnohým otázkam. Nanovo ich musí odrývať aj generácia, ktorá vojnu nezažila – autori, aj deti a vnuci tých odvlečených do gulagov, čo svoje svedectvo neraz ani nemohli vyrozprávať. To nie sú rodinné tradované príbehy-legendy; tie životné útrapy boli vpádom, bezostyšným zásahom vtedajšej zlovole a posluhovačov totalitnej moci a ideológie priamo do života rodín...  A z utrpenia nevinných sa v intimite rodiny vyrozprávať "len tak terapeuticky" azda ani nemožno. Umelecké podanie však hlboko zasiahne aj čitateľov z rodín, kde sa takéto osudy neudiali. Každého cítiaceho a humánneho človeka sa kniha dotkne hlbinne - aj poznanie osobných...
1 | 2 >>