.....

Ľuboš Svetoň, portál www.litcentrum.sk

12.06.2015 09:01
... a nezabudni na labute! Hoci v slovenskej a českej literatúre sa po roku 1989 objavilo niekoľko diel spomienkového, autobiografického alebo biografického charakteru o prebíjaní sa životom našich občanov v ruských gulagoch, zrejme najsystematickejšie sa tejto téme venuje spisovateľ a novinár Peter Juščák. Mnoho ráz je prvolezcom. Napokon, aj jeho zdroje pre román ... a nezabudni na labute!, čiže rozmanité ženy najmä z  východného Slovenska zavlečené na nútené práce do Ruska, nie sú uvedené v  menoslove osôb v zatiaľ najcelistvejšom zozname, ktorý vyšiel aj vďaka Ústavu pamäti národa v roku 2006 (obsahuje 7422 mien). Hoci záložka knihy to implicitne neprezradí, asi podstatným...

Margita Bischof

31.03.2015 16:48
Vaša kniha je napísaná na zvláštny spôsob, pôsobí na mňa tak akoby ste boli tieň Ireny. Keď čítam, vidím ju a jej okolie. Je to zvláštny pocit čítať knihu, ktorej hrdinku "poznám". Obdivujem Vaše opisy osôb, ich života, ich zážitkov, ktoré z nich urobili neľudské bytosti, také neľudské, že im čitateľ dokonca rozumie... a pochopí ich ľudskú neľudskosť. Potrebujem na čítanie dlhší čas, lebo občas potrebujem prestávku na "strávenie" prečítaného. Dnes je vonku poriadna víchrica - hodí sa k čítaniu - buran...

Igor Hochel: Závažná výpoveď v klasickom tvare

01.03.2015 20:01
Peter Juščák: ...a nezabudni na labute! Bratislava, Kalligram 2014 Najprv niekoľko úvodných viet: Keď sa v roku 1989 európske krajiny, ktoré patrili do tzv. socialistického bloku, vymanili spod kurately bývalého Sovietskeho zväzu, postupne sa otvorenejšie začali odhaľovať fakty, svedčiace o tom, že velenie Červenej armády na konci druhej svetovej vojny nevnímalo štáty, z ktorých sovietske vojská vyhnali nemecké, len ako oslobodené územia, ale aj ako územia dobyté. A podľa toho sa na nich – iste i na základe priamych inštrukcií Stalina a jeho vlády – aj správalo. Zajatie tisícov celkom nevinných civilov a ich „odlifrovanie“ do pracovných táborov na ďalekom...

Marián Hatala - A hlavne neplač, keď nemusíš

29.10.2014 13:19
  Román ... a nezabudni na labute! je odvekým príbehom príbehov, v ktorých sa ľudia stávajú obeťami tých, čo podľahli zlovoľnej ideológii Peter Juščák (1953) sa stretol so stovkami dramatických životných príbehov ľudí, ktorí sa ocitli v súkolesí dvoch svetových ideológií, najmä tej komunistickej. Ak ich pohnuté osudy doteraz zaznamenával zväčša ako publicista (napríklad v knihe Odvlečení), tentoraz prichádza s románom ... a nezabudni na labute! Skutočným začiatkom knihy z vydavateľstva Kalligram je január 1945, keď Kežmarok obsadila sovietska armáda a armáda generála L. Svobodu, pričom NKVD dostalo od domácich, v ilegalite pôsobiacich komunistov, zoznam tých, čo vraj...

Ľubica Suballyová

28.10.2014 00:00
Románové prerozprávanie autentických svedectiev núti k mnohým otázkam. Nanovo ich musí odrývať aj generácia, ktorá vojnu nezažila – autori, aj deti a vnuci tých odvlečených do gulagov, čo svoje svedectvo neraz ani nemohli vyrozprávať. To nie sú rodinné tradované príbehy-legendy; tie životné útrapy boli vpádom, bezostyšným zásahom vtedajšej zlovole a posluhovačov totalitnej moci a ideológie priamo do života rodín... A z utrpenia nevinných sa v intimite rodiny vyrozprávať "len tak terapeuticky" azda ani nemožno. Umelecké podanie však hlboko zasiahne aj čitateľov z rodín, kde sa takéto osudy neudiali. Každého cítiaceho a humánneho človeka sa kniha dotkne hlbinne - aj poznanie osobných tráum...

Ingrid Hrubaničová, literárna vedkyňa

30.07.2014 00:00
  Rodenie detí ako slamka nádeje na priepustku z trestaneckého tábora! Ako šialená kombinácia prirodzenej sily života a ponižujúcej kalkulácie. Slovné spojenie „úradníci detského kombinátu“, pri ktorom sa mi automaticky vynára asociácia úradníci ľudského mäsokombinátu. „Váš syn je štátny,“ hovorí zapisovateľka mena hrdinke románu, ktorá chce dať svojmu v lágri narodenému dieťaťu meno Johan, no také meno nie je dovolené. Bolo by málo vnímať všetky otriasajúce a otrasné skutočnosti života žien v ruských lágroch, ktoré román Petra Juščáka odkrýva, iba ako minulú pamäťovú stopu. Rovnako dôležitý je zmysel tohto textu pre naše konanie dnes. Aby sa nezabudlo na...

Rudolf Chmel, literárny vedec

15.07.2014 13:21
  Román prináša príbeh ženy, je to však zároveň príbeh povojnovej doby, poznačenej dedičstvom predchádzajúcich desaťročí. Cez osud hlavnej hrdinky nazrieme do sveta táborov, plného tragických, bizarných aj komických postáv, ktoré spolu s internovanými ženami tvoria sieť zložitých vzťahov. Svet táborov nie je rozdelený na dobrých a zlých, ale na ľudí s nádejou a bez nej. Príbeh Ivony Kalaschovej nastoľuje veľa otázok, s odpoveďami sa neponáhľa, ráta však s aktívnym čitateľom.

Igor Hochel, spisovateľ, literárny kritik

30.06.2014 13:27
  Stalinizmus so svojimi nepredstaviteľne krutými a ponižujúcimi pracovnými tábormi predstavuje takú mieru démonického, iracionálneho zla, že sa stal – paradoxne –  nevyčerpateľnou témou umeleckého stvárnenia. Po druhej svetovej vojne zasiahol aj mnohých občanov Slovenska, ktorí sa buď za vymyslené prečiny, alebo jednoducho tak, že boli zadržaní na ulici, dostali na nútené práce do sovietskych lágrov – a viacerí v nich našli svoju smrť. Pátraniu po osudoch týchto ľudí sa prozaik Peter Juščák venoval dlhé roky a výsledkom jeho práce je dokumentárna kniha Odvlečení, ktorá je kombináciou zozbieraných svedectiev a historických faktov. Teraz sa k danej...

Margita Bischoff, Nemecko

30.06.2014 13:25
Vážený  pán Juščák.   Už  viac než tridsať rokov žijem v Nemecku, emigrovala som, lebo v bývalom Československu mi znemožňovali normálne žiť. Minulý týždeň som čítala knihu "Wolfskinder" - príbeh nemeckého dievčatka, ktoré bolo v gulagu, kde sa mu tiež narodilo dieťa. Táto kniha bola dôvodom, že som začala hľadať na internete. Dnes sa stalo niečo neuveriteľné, po dlhých hodinách pátrania som našla zmienku o Vašom dokumentárnom filme a históriu, ktorá ma viac ako zaujíma. Skúsim Vám všetko  napísať v skratke: Narodila som sa v Žiline. Mama bola žena, ktorá každému kto potreboval pomôcť, rada pomohla. Mama bola, ako aj pani Kawaschova, adventistka. Raz sme...

Irena Brežná, Švajčiarsko

30.05.2014 13:29
  Román Petra Juščáka nám približuje naše dlho zamlčiavané dejiny. Dobro je  ako výšivka na väzenskom kabáte v ženskom gulagu – luxus, ktorý budí podozrenie u dozorkyni. Prirodzene, veď je dôkazom zápasu o ľudskú  dôstojnosť a uchovanie si nádeje."                       Irena Brežná,  spisovateľka, publicistka, Švajčiarsko   
<< 1 | 2