Poznámky

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Úryvky

  • 13.05.2017 13:17

    Úryvok 1

    Krátko predtým, ako Besimova zbraň vystrelila posledný náboj, preletel popred otvorené okná jeho vzdušného bytu červenožltý balón. Za sedemdesiat rokov života videl už Besim nad mestom kadečo, šípy divokých kačíc, bojové lietadlá, pestrofarebnú dúhu, hlbočiny modrej letnej oblohy i temnotu...

  • 07.02.2017 19:09

    Úryvok 2

    - Počuli ste? Vlaňajšok je pre majstra dávno! A čo všetko bolo ešte pred tým dávnom? To isté a horšie!-  kričala Janica. Potom pripomenula všetky „lepkavé ženštiny neschopné ovládať svoje pudy a tiež veľmajstra pretvárky a pyšného slabocha“, skĺzla  dokonca až tak, že sa...

Petícia proti novele zákona o ÚPN

Výzva poslancom NR SR proti prijatiu novely zákona  č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa.   Vážené panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadame vás, aby ste nepodporili poslanecký návrh novely zákona  o pamäti národa, ktorý do Národnej rady SR predložila skupina poslancov za strany Smer-SD, SNS a Most-Híd. Predkladatelia údajne chcú „zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia“ a odstrániť „nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie“.  Ako dcéry politických väzňov pozorne sledujeme činnosť ústavu a jej výstupy. Práve v poslednom období sme začali intenzívne pociťovať zmysluplné aktivity ústavu smerom k širokej verejnosti a  aj voči priamym obetiam zločinov totality. Činnosť ústavu nie je zatvorená v archívoch, naopak, aj z našich osobných svedectiev čerpá informácie a nám pomáha hľadať čriepky do mozaiky obrazov našich stratených rodičov, takých dôležitých pre každého človeka.  My sme ešte autentickými svedkami zločinov komunizmu, ako deti rodičov, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní, mučení, väznení alebo odvlečení do gulagov. Naše rodiny boli rozbité a v detstve sme veľmi intenzívne cítili faloš hesiel o budovaní mieru a šťastnej budúcnosti. Rovnako falošné nám pripadajú aj dôvody, ktoré uvádzajú predkladatelia novely. Ak by ich návrhy prešli, neviedlo by to k zvýšeniu transparentnosti, ale naopak. Rozhodujúci a „zodpovedný“ by bol „kolektívny orgán“ z pozadia manipulovaný podľa potrieb držiteľov moci. A o to podľa nás ide: mať moc manipulovať s pravdou, odmeňovať trafikami „našich ľudí“ a ochraňovať pohrobkov komunizmu a jeho aktívnych pomáhačov. Siahať na pamäť a svedomie národa je trestuhodný čin poškodzujúci odkaz obetí, ktorý je výzvou, aby sa pravda, sloboda a spravodlivosť nemuseli rodiť z ľudského utrpenia. Vážené panie poslankyne a páni poslanci. Svojím rozhodnutím o zrušení Mečiarových amnestií ste urobili významný krok k tomu, aby sa spravodlivosť na Slovensko vrátila a začala platiť pre každého. Nezastavujte ju teraz tým, že likvidáciou nenahraditeľnej činnosti Ústavu pamäti národa zabránite ukazovať na zločiny fašizmu i komunizmu a naprávať krivdy, ktoré nesmú prejsť do zabudnutia. Na našich tričkách máme nápis „Odpustili sme“, ale stále čakáme, že politickým väzňom a ich rodinám niekto povie „prepáčte“.  Predložená novela zákona však namiesto „prepáčte“, hovorí „už s tým dajte pokoj“. Prosíme, aby ste nedovolili prijatie likvidačnej novely zákona o pamäti národa.  

V Bratislave, 2. júna 2017.   

kontakt: janka.siposova@icloud.com

Janka Šípošová  

 

 

 

Modlitba v knihe

Plachtiace labute nezanechávajú stopy, až na tie zastrelené. V Zóne Juščákovho Opusu sa iba výnimočne strieľa do labutí. Nechávajú ich vyhladovať telesne i duševne aby sa odnaučili letu a životu. Očíslované duše akokoľvek nespravodlivo odsúdených dôstojných labutí sú cieľom v trpkých mrazoch a krutých víchriciach minulého storočia..

Román, ako žáner, je minulosť, hovoria mnohí. Román Petra Juščáka vtiahne do deja a čitateľa prinúti čítať proti noci. I slovenský klasický román je potrebný ako soľ na ochutenie často fádnej literárnej várky.

A ten je tu, i s modlitbami. O pár rokov by bolo neskoro. Priamych či nepriamych svedkov by už nebolo.

 

Peter Repka, básnik

Offenbach, SRN 

Gymnázium L. Sáru, Bratislava

história táborov GULAG a román ...a nezabudni na labute!

s podporou

 

Ľvov, Mesiac autorského čítania, 8.júl 2015

zľava - doc.Irina Starovojtova, prozaička Jevhenija Kononenko, Peter Juščák

"Proti svojej vôli"

Prednáška o histórii vzniku táborov GULAG v ZSSR pre študentov gymnázia na Grosslingovej ul. v Bratislave

25.6.2015

s podporou

 

 

Skautský inštitút, Praha, 23. 6. 2015

spolu so Štěpánom Černouškom z Ústavu pro výskum totalitních režimu

o zavlečených občanoch do táborov GULAG

 

 

Obec spisovateľov Slovenska

 

V spolupráci s Ústavom pamäti národa, v rámci projektu „Proti svojej vôli“

pripravili cyklus prezentácií na témy zo zatajovanej minulosti bývalého Československa a Sovietskeho zväzu

prezentačné  prednášky

GULAG – systém pracovných táborov

(dedičstvo tradície a jeho rozvoj v komunistickom režime)

 

Naši občania v sovietskych pracovných táboroch GULAG

(skúsenosti občanov bývalého Československa v táboroch GULAG v rokoch 1938 až 1955)

 

Ivan Kováč – spoluväzeň A. Solženicyna

(Intelektuál z Podkarpatskej Rusi a jeho zápas o dôstojné postavenie väzňov v tábore GULAG v ZSSR)

 

Ponúkame pre študentov a pedagógov prezentačné prednášky podľa záujmu o nedávnu históriu represívnych režimov v bývalom Československu a Sovietskom zväze. V prednáškach zaznie vývoj represívneho aparátu po revolúcii v Rusku v roku 1917, tvorba systému pracovných táborov GULAG, jeho rozvoj, princípy väzenstva a pracovných povinností internovaných.

Prezentujeme skúsenosti československých občanov v týchto táboroch, kde sa ocitli vinou vojnových udalostí, ale aj vinou totalitných praktík predovšetkým v ZSSR. Dokladujeme osobné skúsenosti bývalých väzňov, ich prenasledovanie domácim režimom aj po návrate do vlasti.

Predstavujeme jedného z najvýznamnejších väzňov, JUDr. Ivana Kováča, spoluväzňa a priateľa A. Solženicyna, ktorý v čase svojho internovania na Sibíri využíval svoje právnické vzdelanie na ochranu spoluväzňov.

Prednášky moderuje prozaik Peter Juščák, autor knihy "Odvlečení" – osudy občanov bývalého Československa v táboroch GULAG a románu o zavlečenej Irene Kawaschovej "...a nezabudni na labute!"

Vstup na prezentačné prednášky je voľný

Informácie: 

tel: 0905 234 294

Mail: p.juscak@gmail.com

www.slovakwriters.com

Projekt podporil Bratislavský samosprávny kraj

 

 

 

 

Anasoft Litera 2015

 

Finalisti Anasoft litera 2015_

 

Diskusia o zavlečených občanoch bývalého Československa bola veľmi zaujímavá. Prišli početní hostia, medzi nimi aj  príbuzní zavlečených občanov. Ich spomienky a rozprávanie obohatilo pekné stretnutie a potvrdilo, že úsilie zhromažďovať príbehy zavlečených má zmysel. Vďaka patrí organizátorom z ÚPN a všetkým záujemcom o túto bolestnú tému.

Videozáznam z besedy bude uverejnený na stránkach UPN.

 

p. f. 2015

 

Prajem všetkým návštevníkom príjemný rok 2015 v celej svojej dĺžke a šírke

a aby bol tak trocha lepším, tak, ako chceme byť lepšími aj my. Tak trocha... 

srdečne praje  

Peter Juščák

 

 

Malá Fatra

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry

 

Kontakt

Peter Juscak

.

  • 30.07.2014 14:38

    Ingrid Hrubaničová

    "Rodenie detí ako slamka nádeje na priepustku z trestaneckého tábora! Ako šialená kombinácia prirodzenej sily života a ponižujúcej kalkulácie. Slovné spojenie „úradníci detského kombinátu“, pri ktorom sa mi automaticky vynára asociácia úradníci ľudského mäsokombinátu. „Váš syn je štátny,“ hovorí zapisovateľka mena hrdinke románu, ktorá chce dať svojmu v lágri narodenému dieťaťu meno Johan, no také meno nie je dovolené. Bolo by málo vnímať všetky otriasajúce a otrasné skutočnosti života žien v ruských lágroch, ktoré román Petra Juščáka odkrýva, iba ako minulú pamäťovú stopu. Rovnako dôležitý je zmysel tohto textu pre naše konanie dnes. Aby sa nezabudlo na to, čo bude".   Ingrid Hrubaničová, spisovateľka, literárna vedkyňa

  • 15.06.2014 20:31

    Rudolf Chmel

    "Cez osud hlavnej hrdinky nazrieme do sveta táborov, plného tragických, bizarných aj komických postáv, ktoré spolu s internovanými ženami tvoria sieť zložitých vzťahov. Svet táborov nie je rozdelený na dobrých a zlých, ale na ľudí s nádejou a bez nej. Príbeh Ireny Kalaschovej nastoľuje veľa otázok, s odpoveďami sa neponáhľa, ráta však s aktívnym čitateľom". Rudolf Chmel, literárny vedec

  • 31.05.2014 11:50

    Irena Brežná

    "Román Petra Juščáka nám približuje naše dlho zamlčiavané dejiny. Dobro je  ako výšivka na väzenskom kabáte v ženskom gulagu – luxus, ktorý budí podozrenie u dozorkyni. Prirodzene, veď je dôkazom zápasu o ľudskú  dôstojnosť a uchovanie si nádeje."  Irena Brežná,  spisovateľka, publicistka, Švajčiarsko                                      

  • 30.05.2014 10:57

    Igor Hochel

     "Do rúk sa nám dostáva  významná umelecká výpoveď, román, ktorý sa – dovolím si anticipovať – priradí k tým najdôležitejším v dejinách tohto žánru u nás. Platí to tým skôr, že chápadlá stalinizmu, ako ukazujú najnovšie udalosti na Ukrajine, majú dosah aj do našej prítomnosti".    Igor Hochel, spisovateľ, literárny kritik  

Román,

práve vyšiel vo vydavateľstve Kalligram a je na knižných pultoch 

 

Povojnový príbeh o fatálnej nespravodlivosti,  o strate rodiny a priateľov, príbeh o utrpení, ale aj o plachej láske, o vzdore a vôli nikdy sa nepoddať, o výčitkách aj o odpustení. O tom, že nádej nikdy nezomiera. 

Povojnový príbeh ženy, ktorý sa naozaj stal, o ktorom sa celé desaťročia muselo mlčať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

.

Nová rubrika

V tejto rubrike nie sú žiadne články.

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode