Vážený  pán Juščák.

Už  viac než tridsať rokov žijem v Nemecku, emigrovala som, lebo v bývalom Československu mi znemožňovali normálne žiť.

Minulý týždeň som čítala knihu "Wolfskinder" - príbeh nemeckého dievčatka, ktoré bolo v gulagu, kde sa mu tiež narodilo dieťa. Táto kniha bola dôvodom, že som začala hľadať na internete. Dnes sa stalo niečo neuveriteľné, po dlhých hodinách pátrania som našla zmienku o Vašom dokumentárnom filme a históriu, ktorá ma viac ako zaujíma.

Skúsim Vám všetko  napísať v skratke: Narodila som sa v Žiline. Mama bola žena, ktorá každému kto potreboval pomôcť, rada pomohla. Mama bola, ako aj pani Kawaschova, adventistka.

Raz sme dostali návštevu neznámej ženy, ktorá prišla s malým chlapčekom. Neviem v ktorom roku to bolo, ale viem, že tá pani sa menovala Irena Kawaschová a jej chlapček sa menoval Janko. Keď sa keď sa tie dve rozprávali, poslala ma mama s ním na prechádzku. Bol to veľmi zlatý, tichý a plachý chlapček, mala som aj jeho fotku. Vždy som bola zvedavé dievča a nastavovala som uši, keď sa dospeli rozprávali. Pochopila som, že tá žena prišla z Ruska, kde bola dlhé roky v lágroch, že sa jej tam narodil tento chlapček. Aj to, že sa vrátila a rodinu v Tepličke pri Žiline už nemala. Keďže manžel o nej roky nič nevedel, dal ju vyhlásiť za mŕtvu... okrem toho ju trápilo, že ľudia mali hlúpe reči ohľadne Janka.

Pani Kavaschova bola o dva roky mladšia ako moja mama, ale vtedy mi pripadla veľmi stará - mala hlboké vrásky a jej tvár bola hnedá a veľmi ošľahaná počasím, nikdy som na jej tvár nezabudla. Napriek celému nešťastiu bola milá a príjemná. 

Neviem presne, čo všetko moja mama podnikla, aby jej pomohla, ja som sa sem-tam niečo dozvedela len z ich rozhovorov. Viem, že mama jej navrhla, aby išla späť do Kežmarku. Viem aj to, že syna veľmi ľúbila a stalo ju veľa úsilia, kým jej Janka vydali zo Sovietskeho zväzu. Prešlo veľa rokov, moja mama umrela, kontakt sa stratil, ale nikdy som na týchto dvoch ľudí nezabudla.

Margita Bischoff, Nemecko