Skúsenosti žien z bývalého Československa v pracovných táboroch GULAG v ZSSR Pracovný tábor – neznámy skutočnosť Skúsenosti našich občanov zo sovietskych pracovných táborov GULAG boli skúsenosťami z bizarného stretnutia dvoch civilizácií; Masarykovej demokracie a leninskej diktatúry proletariátu. Sprevádzal ich obojstranný civilizačný šok. Vojaci oslobodzujúcej armády boli šokovaní československou, hoci vojnovou realitou a naši občania zasa ich správaním voči domácemu obyvateľstvu. Toto stretnutie bolo až do roku 1989 tabu a jeho porušenie znamenalo trest 1 . Každý mal na mlčanie iný dôvod – strach z represálií, ostych pred rodinou z hlbokého ľudského poníženia, hanba pred spoluobčanmi za výkon trestu 2 , prirodzená mlčanlivosť, alebo obavy zo straty spoločenského statusu. Desaťročia mlčania priniesli aj jeho odvrátenú stranu – utajené denníky, záznamy, zápisky z ktorých je možné dodnes čerpať mnohé cenné informácie, najmä o hĺbke utrpenia odvlečených mužov a žien a o strete dvoch politických systémov, dvoch kultúr. Aj z nich možno usúdiť, že sovietske civilizačné prepadlisko bolo hlboké a zlovestné. Siahalo ďaleko za hranice ZSSR, vplazilo sa do rodín zavlečených a všetko, čo sa týkalo táborov GULAG sa po dlhé roky strácalo v temnote strachu, mlčania a akejkoľvek spoločenskej ozveny. Sovietsky systém vlády boľševikov vyzdvihoval zrovnoprávnenie ženy ako jej oslobodenie. V skutočnosti ženám prisúdil ťažkú fyzickú prácu a rovnosť zaviedol predovšetkým do množstva povinností, aj do rovnosti vo výkone trestu. Boľševická nenávisť voči akejkoľvek inakosti či slobode bolo taká hlboká, že predmet ich nenávisti nemal pohlavie, národnosť, štátnu príslušnosť, dokonca ani elementárne potreby ľudskej bytosti. Túto nenávisť k inak zmýšľajúcim si jednotky NKVD priniesli ako vývozný artikel aj na oslobodzované územia.S
