…a nezabudni na labute!
Dopátrať sa k svojej minulosti
V kompozícii románu sa striedajú rôzne časy – postupnosť udalostí s ich retrospektívami.
Juščák často prichádza s novým motívom, novou informáciou ako so samozrejmosťou a aj tým románový príbeh nadobúda napätie. Rovnako veľmi vhodne zakomponúva do textu zmienku o novej postave (z pozície protagonistky či postavy už známej), aby s ňou mohol ďalej pracovať. Juščák je výborný v detailných, vonkajších i vnútorných charakteristikách z pozície vševediaceho rozprávača, ale aj z iných pozícií.
Juščákov román obsahuje silné motívy a príbehy, miestami s výraznými naturalistickými črtami (pôrody, samovraždy i vraždy…), príbehy niekedy smerujú až k neprimeranej akčnosti (napríklad útek väzňov). Drastické, naturalistické scény robia dej pútavým.
Ak vezmeme do úvahy, že kniha vznikla na základe autentických rozprávaní niekoľkých žien, ktoré prešli gulagmi, treba Juščákove kompozičné postupy a sujet románu pochváliť. Autor dokázal vyťažiť z kompozičných možností symbolickosť na úsečke život – nový život – láska i nenávisť – nádej i smrť. Text knihy je dokonale premyslený, Juščáka nepristihneme pri rozporoch, zbytočných opakovaniach a protirečeniach…