Clients
POVEDALI K TÉME
Návod na použitie zvyšnej časti života Od konečnosti človeka až po jeho konečník Každý z nás má pred sebou zvyšnú časť života. Ibaže nikto nevie, kedy sa začína, ani aká je dlhá a kedy sa skončí. A tak teda ani nevieme, kedy ju treba začať používať a kedy si vziať na pomoc Juščákov návod. Takýmto spôsobom by sa dalo špekulovať už o názve tejto rozhodne nie nudnej, ale skôr zdravo i nezdravo provokujúcej knihy, ktorá má v sebe predovšetkým čierny humor. Povedzme to rovno - akokoľvek vážne sa tvári, netreba a nemožno ju brať vážne. Trochu mi to pripomína román známeho francúzskeho prozaika Georgesa Pereca Život - návod na použitie. Juščákova kniha patrí k tomu typu nonsensovej literatúry, ktorá stavia na zvýznamňovaní banalít - tým, že ich odôvodňuje, vysvetľuje, domýšľa a rozvíja zdanlivo vedeckou, v skutočnosti však pseudovedeckou analýzou a argumentáciou, banalitu predstavuje ako problematiku, samozrejmosť ako záhadu. Juščák niekde zachádza až na hranice morbídnosti, aspoň tak mi pripadá jeho návod, ako chodiť na pohreby, no základným gestom jeho knihy je snaha nevyvolávať smiech za každú cenu. Juščákov humor je tak trochu kishonovský, aj intelektuálny, aj ľudový. Spracoval širokú škálu tém, od konečnosti človeka až po jeho konečník. Hravá kniha pre všetkých, ktorí máme ešte k dispozícii zvyšnú časť života.
...a nezabudni na labute! Dopátrať sa k svojej minulosti V kompozícii románu sa striedajú rôzne časy – postupnosť udalostí s ich retrospektívami. Juščák často prichádza s novým motívom, novou informáciou ako so samozrejmosťou a aj tým románový príbeh nadobúda napätie. Rovnako veľmi vhodne zakomponúva do textu zmienku o novej postave (z pozície protagonistky či postavy už známej), aby s ňou mohol ďalej pracovať. Juščák je výborný v detailných, vonkajších i vnútorných charakteristikách z pozície vševediaceho rozprávača, ale aj z iných pozícií. Juščákov román obsahuje silné motívy a príbehy, miestami s výraznými naturalistickými črtami (pôrody, samovraždy i vraždy…), príbehy niekedy smerujú až k neprimeranej akčnosti (napríklad útek väzňov). Drastické, naturalistické scény robia dej pútavým. Ak vezmeme do úvahy, že kniha vznikla na základe autentických rozprávaní niekoľkých žien, ktoré prešli gulagmi, treba Juščákove kompozičné postupy a sujet románu pochváliť. Autor dokázal vyťažiť z kompozičných možností symbolickosť na úsečke život – nový život – láska i nenávisť – nádej i smrť. Text knihy je dokonale premyslený, Juščáka nepristihneme pri rozporoch, zbytočných opakovaniach a protirečeniach...
Odvlečení "Dozerať a trestať" Petra Juščáka poznáme predovšetkým ako prozaika, no vo svojej najnovšej knihe Odvlečení sa rozhodol spracovať u nás dosiaľ málo prebádaný problém publicistickou formou. Kniha Petra Juščáka neponúka foucaultovské analýzy fungovania totalitnej moci, ani komplexné historiografické hodnotenia problematiky. Je knihou dokumentov, mapuje drobné zážitky a postrehy jednotlivcov, ponúka autentické záznamy o totalitnej moci, ktorá zasahuje do životov ľudí tým najhorším možným spôsobom. Autora zaujímajú predovšetkým konkrétne ľudské príbehy. V tejto zacielenosti sa prejavuje myslenie prozaika. Z množstva faktov postupne citlivo vytvára ucelený "metapríbeh" - abstraktnú krížovú cestu, ktorú však mnohonásobne potvrdili konkrétne osudy. Je to nezvyčajne nepríjemná kniha. Azda jedinou radosťou pri jej čítaní je radosť z nachádzania prekvapivých súvislostí v osudoch jednotlivých odvlečených, zo skladania mozaiky len zdanlivo izolovaných faktov a skúseností ľudí, ktorí stále žijú medzi nami, boli tam a často nemajú vnútornú silu vypovedať o období svojho života, v ktorom nie vlastným pričinením prestali byť ľuďmi. Otázka viny a zodpovednosti alebo aspoň vyrovnania sa s týmito dejinnými udalosťami zostáva otvorená.
Som Ťukot. Je to po všetkých stránkach sympaticky náročná práca, dokonale sústredená a premyslená, napísaná vybrúseným a originálnym štýlom, myšlienkovo i problémovo vyťažená skoro po hraničnú medzu ... jadrom strašne smutnej grotesky sú večné návraty starých schém v nových a nových podobách čo je tristné, ale asi sa s tým nedá robiť nič iného, než ste urobili vy, totiž bolestne sa s tým vyrovnať sarkastickým metaforickým obrazom. Perfektne premyslené, klobúk dole.
Peter Juščák nie pre nás neznámym autorom. Jeho štúdie o zavlečených do sovietskych pracovných táboroch v rokoch 1944 - 1948 sú často citované historikmi v českých krajinách, ktorí sa touto problematikou z českej strany zaoberajú. Autorova kniha čerpá z nových poznatkov a venuje sa nevinným obetiam zavlečeným na dlhú dobu do sovietskych pracovných táborov, gulagov.