Ľuboš Svetoň, portál www.litcentrum.sk

12.06.2015 09:01

... a nezabudni na labute!

Hoci v slovenskej a českej literatúre sa po roku 1989 objavilo niekoľko diel spomienkového, autobiografického alebo biografického charakteru o prebíjaní sa životom našich občanov v ruských gulagoch, zrejme najsystematickejšie sa tejto téme venuje spisovateľ a novinár Peter Juščák. Mnoho ráz je prvolezcom. Napokon, aj jeho zdroje pre román ... a nezabudni na labute!, čiže rozmanité ženy najmä z  východného Slovenska zavlečené na nútené práce do Ruska, nie sú uvedené v  menoslove osôb v zatiaľ najcelistvejšom zozname, ktorý vyšiel aj vďaka Ústavu pamäti národa v roku 2006 (obsahuje 7422 mien). Hoci záložka knihy to implicitne neprezradí, asi podstatným impulzom pre napísanie tohto ťažkého a bolestivého románu boli pre Juščáka poznatky získané pri písaní námetu dokumentárneho filmu Môj otec Gulag. Protagonista filmu, narodený väznenej matke Irene Kawaschovej v roku 1950 vo východosibírskom tábore Elgen, sa vydá na miesta bývalých táborov hľadať svojho otca. Román zase zachytáva životný príbeh Ireny Kalaschovej, ktorú orgány NKVD na základe vykonštruovaných obvinení a  nespravodlivého súdu pošlú do táborov severne od Magadanu ťažiť zlato tými najprimitívnejšími spôsobmi. Vďaka svojej usilovnosti a  ohľaduplnosti sa Irena stane ošetrovateľkou v  Elgene, kde sa jej narodí syn. To sú však len niektoré z hlavných koordinátov knižného diela...

Románu nemožno uprieť pútavosť, dynamiku deja i kvalitné jazykové spracovanie. Autor využíva techniku filmových strihov a  striedania rôznych časovo-priestorových záznamov. Chvíľku na začiatku trvá, kým sa čitateľ zorientuje, ale potom sa prispôsobí hre na skladačku. Iba v  závere Juščák túto techniku opúšťa a  akosi prirýchlo finišuje. Samozrejme, hra na puzzle priniesla so sebou aj komplikáciu, keď niektorý dielik z veľkej stavebnice chýba, až sa zdá, akoby vypadol pri posledných korektúrach. A naopak – niekde stavebnica obsahuje dieliky navyše. Vysvetlenie, prečo tieto časti autor do románu zakomponoval a naostatok v ňom vôbec nepôsobia rušivo, môže byť v jeho enormnej snahe pátrať po motívoch konania žien v  extrémne vyhranenom prostredí. Juščák bravúrne zobrazuje príčinné dôsledky – zaštepená bolesť, neliečená, len stupňovaná, znovu produkuje len bolesť. Keď sa k tomu pridá ešte neznalosť, analfabetizmus a iné deficity, o panoptikum týrajúcich a týraných je postarané.

https://www.litcentrum.sk/recenzie/-a-nezabudni-na-labute-peter-juscak