Rozhlasové feature

 

·         Zlato z Magadanu                  - príbeh Ireny Kawaschovej v tábore GULAG

·         Už neplačem                           - príbeh gymnazistky z čias kosovskej krízy

·         Boží hlas                                   - štylizovaná hra z obdobia totality

·         Môj priateľ Alexander           - príbeh I. Kováča, spoluväzňa A. Solženicyna

·         Advokát bez hraníc               - rozhlasový feature o osude uneseného Dr. Kováča,

·         Výlet do pekla                         - rozhlasový feature o občanoch ČSR v táboroch GULAG, ČR

 

Rozhlasové hry


Cena za dotyk

Pôvodná rozhlasová hra.
Dramaturgia:    Štefan Timko.
Scénická hudba:  Pavol Jeňo.
Zvuková spolupráca:  Renáta Miškovičová, Peter Vaško a Peter Krajčovič
Réžia:    Mária Jarkovská
Účinkujú:   Igor Šabek, Dana Košická, Michal Hudák, Peter Macko,
Jozef Úradník, Beáta Drotárová, Eva Ryšáková, Henrieta Kecerová, Alena Ďuránová,  a Soňa Petrlová.
Pripravil Slovenský rozhlas štúdio Košice v roku  2004
(58 min.)

 

Niečo ma trápi

Pôvodná rozhlasová hra
Dramaturgia:  Ján Uličiansky
Réžia:   Peter Jezný
Účinkujú:  Zuzana Tlučková, Andy Hryc
Pripravil: Slovenský rozhlas
redakcia pre deti a mládež
(54 min.)
 

Rozhlasové pásma

naštudované a vysielané v Rádiu Lumen

cyklus Satanova katedrála -  zločiny komunizmu na Slovensku

Seriál s názvom Satanova katedrála pojednáva o vzniku komunizmu, jeho upevnení a rozšírení v Rusku a zavlečení na Slovensko. Ťažiskom seriálu je poukázať na zločiny komunizmu na Slovensku. V prvých dvoch častiach sa hovorí o príčinách a podmienkach vzniku komunizmu v Rusku, jeho upevnení a rozvrate spoločnosti v Rusku až do obdobia II svetovej vojny. V ďalších dvoch častiach seriálu sa pojednáva o prvých dotykoch našich občanov s komunistickou totalitou. Ide najmä o zavlečených občanov do ZSSR a o nástup komunizmu v roku 1948 v bývalom Československu. 

Ďalšie časti sa  zaoberajú  prenasledovaním našich občanov v 50. rokoch, prenasledovaním veriacich, kňazov, rehoľníkov, politických odporcov, až do obdobia roku 1989. V cykle relácií sú využité zvukové zábery z autorovho archívu. Seriál  stvárňuje  zločineckú mašinériu komunizmu a s využitím autentických záberov  vykresľuje atmosféru totalitného režimu a nesmierne škody, ktoré napáchal na nevinných občanoch. 

Časti:

 
  1. ·        Slnečné mestá
  2. ·        Od revolúcie k novej vojne
  3. ·        Chápadlá chobotnice
  4. ·        Pazúry sú vonku
  5. ·        Zavlečenie do ZSSR
  6. ·        Pomsta odbojárom
  7. ·        Akcia K
  8. ·        Smrť tyrana
  9. ·        Otrasy režimu
  10. ·        Osudy zavlečených
  11. ·        Spomienky na väzenie
  12. ·        Pražská jar
  13. ·        Uránove kráľovstvo
  14. ·        Tajné služby režimu - ŠTB
  15. ·        Tajné služby režimu - KGB
  16. ·        Muž, ktorý nemlčal
 

 

Poznámky a komentáre

Ľuba Lesná a besné huby.

(Ľuba Lesná, Únos demokracie, G plus G, IVO, 2001)

Rádio Devín, Ranné ladenie, 16.8.2001

Kto sa trocha zahĺbil do dejín komunizmu a jeho praktickej každodennosti, pravdepodobne pochopil, aký obrovský zločinecký mechanizmus dokázalo vytvoriť zopár nadaných jednotlivcov. Kto pritom dodnes spokojne spáva, je buď naveky nevedomým alebo vedomým ignorantom postkomunistickej skutočnosti okolo nás. Kto zalistuje v dostupných dejinách vzniku boľševického impéria nezapochybuje, že ho založili gangstri a to s použitím zločinov všetkého druhu. A zločinci ho aj po dlhé roky riadili, aby napokon pochopili, že raz tak či tak sa budú musieť z bludného kruhu zločinov a násilia dostať von.

Počujem ako skuhrajú mnohí naši ľudia, na chudobu, na politiku, na záľahu zločinu, ktorý zavalil bohabojný slovenský ľud. Ale, odkiaľ prikvitol organizovaný i neorganizovaný zločin do našej nepoškvrnenej krajinky pod Tatrami? Hlava – zámerne, či z nedostatku príležitostí – nevedomá, má jasnú odpoveď: Predsa zo západu. Pozrimeže, aký omyl.

Organizovaný i ten obyčajný, drobný zločin sa z tejto krajiny nikam nepohol, nikam neodišiel už od Tisových čias. A ak, tak sa iba menil, transformoval, pretieral názvy svojich inštitúcií. Zločin sa dostal do zákonodarstva už za Tisa a pozvoľna prerastal a prestupoval do komunistického režimu, nezriedka aj s jeho vykonávateľmi. Organizovaný zločin za čias komunizmu má mnohorakú podobu. Jednou z nich je vedomé porušovanie vlastných zákonov samotnými súdruhmi. Komunisti si svoje mafiánske pravidlá hry kryli pred očami verejnosti a ich bratstvo bolo spečatené vzájomnými vedomosťami o vzájomných prehreškoch, slovom, držali jeden druhého v hrsti.

November 89 oslobodil predovšetkým mafiánskych súdruhov. Kým pospolitému ľudu priniesol nádej na oslobodenie od totality, komunistom priniesol okamžité oslobodenie od ich priamych kriminálnych činov. Hrubá čiara, odobrená naivnými nevedomcami znamenala pre nich generálnu amnestiu. Platí dodnes.

Jej dôsledky dusia túto spoločnosť už jedenásť rokov. Niekoho viac, iného menej, niekto pritom prišiel o život, iný o miesto, ďalší o peniaze, niektorí sa radšej odsťahovali preč od holubičích pováh s krkavčími spôsobmi.

Kniha Ľuby Lesnej Únos demokracie s podtitulkom Zo zákulisia slovenskej tajnej služby nemá celkom presný názov. Javy, ktoré autorka popisuje naznačujú skôr rozmliaždenie pokusu budovať demokraciu na Slovensku a ...nastoliť  štátny terorizmus, ktorý očividne mal  vyústiť  do vládnutia jedného hnutia, jedného muža. (str.77) Preto cesta k demokracii na Slovensku bude ešte dlhá, trpká a boľavá.

Vráťme sa však ku knihe. Ľuba Lesná vymenúva škandály okolo zákulisných bojov o moc a  praktiky používané v tomto boji. Počnúc zrušením ŠtB., pokračujúc kauzou Technopol, Drukos, banskobystrického obrazu, únosom prezidentovho syna, vraždy Róberta Remiáša, privatizácie slovenských "lodí" atakďalej, atakďalej. Masochisticky by sme mohli poznamenať, že všetky tie obludnosti, sem tam sa vyskytnuvšie nad menami odvážnych novinárov v odvážnych médiách máme pekne pohromade a vo chvíľach oddychu si môžeme zalistovať. Stav je však trochu iný a elegantne ho v knihe charakterizuje Ján Drgonec: ...režim založený na tom, že štátnym orgánom  a politickým stranám  sa toleruje  kriminálna činnosť, je režimom totalitným. Čím skôr si to uvedomíme a priznáme, tým skôr sa vydáme za vidinou  rozvinutej  spoločnosti...

 

Nepríjemné čítanie Únosu demokracie vyvoláva množstvo znepokojujúcich otázok. To, že k nezákonnostiam došlo, akosi vyplýva z blahosklonnosti voči predchádzajúcim nezákonnostiam. Nie je nič povzbudzujúcejšieho pre zločin ako jeho nepotrestaný brat. Nie je nič povzbudzujúcejšieho ako vedomie, že priestupky sú všeobecným, masovým, teda nepostihnuteľným javom. A vedomie, že v prvotno-pospolnej trhovej spoločnosti možno všetko kúpiť – daňového úradníka, sudcu, prokurátora, aj vraždu človeka.

Kniha Únos demokracie nie je len zbierkou káuz, prípadov, škandálov. Je obrazom hĺbky nášho prepadu, našej necitlivosti voči vlastnej histórii a voči historickému dedičstvu našich otcov a dedov, na ktorých sa tak radi odvolávame, ak ide o to zatárať si vospust sveta. Ale ak ide o iné – zaujať principiálny postoj, postaviť sa na stranu zákona, zrazu sa hodnoty prelamujú, premiestňujú, pokrútia, a tiché bratstvo, obchádzajúce pravidlá hry a zákony je zrazu bližšie ako veľkohubé reči o "národe". Stav, ako po naozajstných halucinogénoch, ľudovo povedané, besných hubách. 

Ak už je na svete takáto smutná kniha, potom ostáva len povzdychnúť si, - aká škoda, že podobnej knihy niet o fašizácii a arizácii na Slovensku, o znárodňovaní i normalizácii. Keď už pre nič iné, tak potom iba pre poriadok, pre pocit, že nie všetci na Slovensku majú holubičiu povahu, krkavčie pazúry a slepačiu pamäť.